V súvislosti s mliečňanskou židovskou obcou sa tu tiež vedelo o Židoch, lebo v niektorých dokumentoch sa vyskytli pochádzajúci, či žijúci v Holiciach, ale nič nenaznačovalo, že by tu mala byť samostatná žid. obec s cintorínom a dokonca aj synagogou a vraj aj vlastným rabínom. Osamostatnená obec zrejme vznikla niekedy v 19. st. a pred tým tu žijúci Židia patrili buď do Dunajskej Stredy, alebo Mliečna. Cintorín je zo začiatku 80-tych rokov 19.st., nachádza sa v poli a je to len torzo z toho, čo tu kedysi bolo. Tak ako aj inde aj tu bolo niekoľko kvalitnejších náhrobkov odcudzených. Pôvodné ohradenie už neexistuje, no územie chráni nové oplotenie.

Najstarší z náhrobkov je maceva Hendl Herzfeld z roku 1900. Ďalšie sú stély manželov Engelových, Abigadara a Jochebed zo začiatku dvadsiatych rokov, Brejndl Herzfeld z r. 1926, Abrahama Blaua z r. 1925 a posledný náhrobok predsedu Chevra Kadiša Jicchaka Fuksa (Fuchs) z r. 1938. K tejto poslednej osobe sa nedávno prihlásil jeho pravnuk z Izraela veľmi potešený, že jestvuje ešte jeho náhrobok. Plánuje sa rekonštrukcia cintorína.

The post Židovský cintorín v Holiciach first appeared on KdeČo.

The post Židovský cintorín v Hornom Bare first appeared on KdeČo.

Obec mala svoju synagógu postavenú podľa Moravského vzoru z 18.st. (už dnes nestojacu) a ostatné ustanovizne potrebné k riadnemu chodu, mala aj ješivu. Najstaršia zachovaná maceva- náhrobok je z roku 1739 a dva ďalšie najstaršie hroby sú z r. 1742, posledný jestvujúci hrob z roku 1940/41, no torzo hrobov manželov Kohnových je z r.1940/42. Toto nám potvrdzuje že sa tú pochovávalo nepretržite až do II. svetovej vojny. Z významnejších osobností tu odpočívajúcich hodno spomenúť hl. oblastného rabína Davida Kohena Bistricara/Bistritz 1815-1864, autora niekoľkých halachistických prác, tiež rabína Jisaschara Beera(1758-1848), funcionárov obce ako Mordechaj Frankl(1788-1867),Leib Steiner (1782-1860), Baruch Berger, rabín,melamed/katechéta- talmudista(1898-1929)  a ďalších.  Cintorín je miestom odpočinku Židov nielen z Mliečna, ale aj z dedín naokolo, patriacich pod túto obec.

Obec zanikla, či zanikala postupne presťahovaním sa (počnúc najmä okolo roku 1869) prevažnej väčšiny židovského obyvateľstva do novovzniknutej obce v Šamoríne. Tam si založili v r. 1898 aj nový cintorín. No vzťah k tejto obci, k cintorínu ostal (i ostáva) naďalej aktívny z úcty k predkom. I naďalej tu mnohí ako už bolo spomenuté, až po II. svetovú vojnu pochovávali svojich k už tu odpočívajúcim príbuzným a predkom.

The post Židovský cintorín v Mliečne first appeared on KdeČo.

Podľa jednej informácie bol cintorín založený v r.1910,čo ale nesedí, lebo  v tomto čase tu už bolo niekoľko hrobov spred tohto roku(teda od r.1898 a ď).

Cintorín bol 8.mája 2008 pasportizovaný-zmapovaný. Aktuálne je aj vďaka aktivite vedenia mesta Šamorín, ktoré zariadilo dotácie na rekonštrukciu vykonanú v r.2019 v príkladnom, skvelom stave. Na jar r.2020 boli vďaka jednej sponzorskej rodine zo Šamorína a ŽNObce v Dunajskej Strede, kamenármi zrekonštruované niektoré náhrobky,rep. hroby.  Je tu zachovaných 56 hrobov, no pochovaných by tu malo byť o čosi viac ľudí, je možné, že niektoré hroby sa nezachovali. Nachádza sa tu aj 17 židovských-vojenských hrobov z Ruských krajín(štátov) z obdobia I.svetovej vojny-z tunajšieho zajateckého tábora. Spolu je to 73 jestvujúcich  hrobov.

Je tu aj dobre zachovaný Ciduk ha din(bývalý Dom smútku)asi zo začiatku 20.st., z ktorého bola po isté obdobie dielňa a garáž,dnes sa rozmýšľa nad muzejným využitím. Pôvodné oplotenie je múrové z tehál.

Zvlášť tu zaujmú náhrobky z vysoko kvalitného kameňa čierneho granitu,ktoré patria zámožnejším rodinám(napr.Grünwaldová, Steinerová, Pártošová). Sú tu potom aj macevy zo žuly,červeného vápenca a z umelého kameňa.

Pri zmapovaní cintorína boli hroby označené evidenčným číslom a pod ním zaznačené poznatky uvedené nižšie. Informácie sa priebežne doplňujú novými zisteniami.
Cintorín je už dnes prístupný záujemcom na požiadanie vopred.

The post Židovský cintorín v Šamoríne first appeared on KdeČo.

The post Kippy Land first appeared on KdeČo.

The post VOVO LAND first appeared on KdeČo.

The post Madagascar Kids first appeared on KdeČo.

Cieľom múzea je ukázať život roľníkov a rybárov v minulom storočí a zachovať tradície našich predkov. Celý priestor vyžaruje pokoj a harmóniu, pričom sa nachádza mimo bežných a hlučných turistických trás. Na prízemí budovy sa prezentujú tradičné remeslá ako kováčstvo, rezbárstvo, tkáčstvo či keramikárstvo. Návštevníci si tu môžu nielen kúpiť suveníry, ale si aj vlastnoručne vyrobiť darčeky pôvodnými postupmi. Poschodie ponúka exkurziu do dávnych dejín Podunajska, od doby bronzovej až po obdobie rímskych a osmanských vpádov. Výstavné priestory dopĺňajú dokumentárne filmy o faune, flóre a technických pamiatkach v okolí Dunaja. V podkroví čaká autentická atmosféra gazdovských domov s pôvodným nábytkom, oblečením a vybavením starej školy. Toto nevšedné miesto slúži ako živá studnica objavov pre mladšie generácie a brána k hlbšiemu spoznaniu regiónu.

Podunajský remeselný dvor v Miloslavove je otvorený od apríla do októbra na individuálne prehliadky každú sobotu a nedeľu od 14:00 – do 16:00 hod. Prípadný záujem o návštevy kolektívov i jednotlivcom mimo pravidelných návštevných hodín je možné objednať telefonicky alebo mailom a dostať bližšie informácie.

The post Podunajský remeselný dvor first appeared on KdeČo.

The post SPLAVUJ.SK first appeared on KdeČo.

The post BLANKZOL RANCH first appeared on KdeČo.