Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna – osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Na svoju dobu šlo o výnimočný reprezentatívny objekt nie celkom známeho účelu.
Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasného jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Rotunda sa po odbúraní západných stien stala svätyňou novej stavby.
Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia. V roku 1934 zamurovali pôvodný vstup do veže z južnej strany a vytvorili nový zo západu.
Harmonické proporcie kostolíka sú považované za krásny príklad románskej architektúry. O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor v interiéri lode i svätyni.
Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát.
V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások. V páse pod nimi sa maľby zachovali už len veľmi fragmentárne.
Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými pásmi s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp. dvoch postáv v mníškach (na pravej strane).
Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa. Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv. Živom strome.
Galéria
