Náučný chodník v Dunajskej Lužnej vznikol v roku 2011 a tvoria ho informačné panely, ktoré sú rozmiestnené na 14 miestach v obci. Na paneloch sú uvedené informácie v štyroch jazykoch (slovensky, maďarsky, nemecky, anglicky) o dejinách a o kultúrnych a prírodných pokladoch obce.
Východisko náučného chodníka sa nachádza pred miestnym kultúrnym strediskom na Nám. sv. Martina a jeho trasa ďalej vedie cez ulicu Košariská, Hlavná ulica, Jánošíkovská ulica, Hornožitnoostrovná hrádza až po Lipnickú ulicu.
Počas prechádzky sa dozvieme informácie o kniežacích mohylách a osade pri mohylách, o Evanjelickom kostole, o Kaplnke sv. Martina, o Rímskokatolíckom kostole Povýšenia sv. Kríža, dočítame sa aj o tradícii kováčskeho remesla, symboloch obce a o CHKO Dunajské luhy, o Hornožitnoostrovskej hrádzi. Poslednou, excentricky položenou zastávkou náučného chodníka, je neogotická zvonica v časti Nová Lipnica.
Náučný chodník je pre širokú verejnosť voľne dostupný počas celého roka, a je vhodný aj pre terénne vyučovanie pre školy.
Obec Dunajská Lužná vznikla 1. januára 1974 zlúčením troch pôvodne samostatných obcí: Já-
nošíková, Nová Lipnica a Nové Košariská.
Obec Nové Košariská (predtým nem. Mischdorf, maď. Mišérd) existovala už v roku 1206. V európskej archeológii sú známe kniežacím mohylníkom zo staršej doby železnej z obdobia 700 – 550 pred n. l. (halštatská doba).
Obec Jánošíková (predtým nem. Schildern, maď. Dénesd) existovala pravdepodobne tiež už na začiatku 13. storočia, spomína sa v roku 1240, kedy patrila Bratislavskému hradu. V roku 1258 sa dostala pod benediktínske opátstvo na Vrchu sv. Martina (Panónsky vrch či Pannonhalma v severnom Maďarsku).
Obec Nová Lipnica (predtým nem. Tartschendorf, maď. Torcs) sa prvýkrát spomína v roku 1230. Donedávna sa v nej nachádzali hlinené domy z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Obec Dunajská Lužná je známa v európskej archeológii významným mohylovým pohrebiskom zo staršej doby železnej – halštatskej, z obdobia 700 – 550 rokov pred Kr. Ide o archeologické nálezisko halštatských mohylníkov so vzácnou rituálnou keramikou.
Komplexným archeologickým výskumom v časti Nové Košariská bola systematicky preskúmaná mohylová nekropola so
žiarovým spôsobom pochovávania, s centrálnym hrobom v zemnej mohyle.
Nálezy z výskumu v rokoch 1960 – 1967, kedy bolo preskúmaných päť halštatských mohýl, sú uložené v Slovenskom národnom múzeu – Archeologickom múzeu v Bratislave.
Dňa 16. septembra 2000 bola v Miestnom kultúrnom stredisku v časti Nové Košariská slávnostne otvorená výstava Kniežacie mohyly zo staršej doby železnej (obdobie 700 až 550 rokov pred Kr.).
Kostol bol postavený v roku 1814 a patrí ku kostolom, ktoré v Evanjelickej cirkvi a. v. boli postavené po vydaní Tolerančného patentu, teda po roku 1781. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu, ktorý je charakteristický výtvarnými myšlienkami antiky – teda poriadku a prísnosti. Má predĺžený pôdorys a na tú dobu neobyčajne situovaný oltár – oproti hlavnému vchodu.
V interiéri kostola je drevený oltár s obrazom trpiaceho Krista na kríži. Nad oltárom sa nachádza kazateľnica s baldachýnom.
Jedinečnej osobnosti slovenského národa, francúzskemu generálovi, politikovi, štátnikovi, spoluzakladateľovi prvej Československej republiky bola postavená pamätná tabuľa v roku 1992, ktorá bola najprv umiestnená v Evanjelickom
kostole a. v. a v roku 1998 ho premiestnili pred kostol.
Kostol bol postavený asi v 12. – 13. storočí z kameňa a sčasti z pálenej tehly a bol zasvätený sv. Martinovi. Pôvodne bol gotický, neskôr barokovo prestavaný. Ku kostolu bola pristavená veža, celá z kameňa. Listinne je zaznamenané, že v roku 1736 opravovali vežu a menšie úpravy sa robili pravdepodobne aj na kostole. K veľkej prestavbe sa prikročilo v rokoch 1773 – 1774, kedy bol kostol prestavaný na barokový. Tesne vedľa kostola sa nachádzal pôvodný cintorín, do ktorého sa pochovávalo až do roku 1773. Po požiari roku 1852 kostol postupne chátral a z pôvodného kostola sa stavebne upravilo iba presbytérium, ktoré sa dodnes zachovalo a je upravené na malú kaplnku. V roku 1963 bola kaplnka vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Obec Dunajská Lužná (miestna časť Nové Košariská), ktorá dostala v 70. rokoch 20. storočia prívlastok „železná dedina“, bola už v dávnej minulosti známa kováčskymi dielňami a zručnými majstrami. Rómovia sa prisťahovali na územie Nových Košarísk na začiatku 18. storočia a venovali sa kováčskym prácam, podkúvali kone, vyrábali klince, cvočky a náradie pre roľníkov. V druhej polovici 20. storočia obohatili kováčsku výrobu o prvky umeleckého kováčstva a zámočníctva.
V obci je v súčasnosti asi 10 dielní, ktoré pokračujú vo viac ako 300-ročnej tradícii kováčskeho remesla. Dňa 18. septembra 1999 bol otvorený kováčsky dvor Hefaiston, ktorý je umiestnený v centre obce na Námestí sv. Martina a predstavuje prvú stálu expozíciu umeleckého kováčstva na Slovensku prezentovanú pod holým nebom.
Obec Dunajská Lužná stála po roku 1990 pred problémom, ako vyriešiť spoločné symboly troch pôvodne samostatných obcí Jánošíkovej, Novej Lipnice a Nových Košarísk. Obec sa rozhodla prijať za erb znak z pečate obce Mischdorf (dnes miestna časť Nové Košariská). Na erbe Dunajskej Lužnej je zobrazený patrón kostola v časti obce Mischdorf, sv. Martin.
Na hlavnom oltári pútnického kostola Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej, niekdajšom Dénesde, sa nachádza drevená
socha Blahoslavenej Panny Márie s Ježiškom, ktorá bola vyhotovená v 12. – 13. storočí pravdepodobne v juhotalianskych
provinciách Molise a Abruzzo. K soche sa viažu viaceré pozoruhodné legendy, ktoré súvisia s uzdravením chorých, preto ju ľudia nazvali Pomáhajúca Matka Božia. Sochu priniesli do obce benediktínski mnísi z kláštora Celldömölk v Maďarsku, keď utekali pred Turkami. V roku 1749 bola socha premiestnená na hlavný oltár kostola. Schádzali sa k nej pútnici zo širokého okolia uctievajúc ju ako „Pomáhajúcu Matku Božiu“. Vyslúžila si aj pomenovanie „Madona Žitného ostrova“.
V 13. storočí opát benediktínskeho opátstva na Hore sv. Martina dal postaviť v Dénesde kostol zasvätený sv. Bartolomejovi. V čase náboženských rozbrojov v 17. storočí plnil aj funkciu farského kostola (1684). Ako kostol Povýšenia sv. Kríža ho posvätili v roku 1797. Kostol, ktorý je jednou z najvýznamnejších pamiatok v obci, bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Jednou z foriem výchovy človeka je aj rozprávka. Rozprávka v celej svojej kráse i jednoduchosti. V tomto duchu sa konajú už tradičné medzinárodné rezbárske sympóziá v Dunajskej Lužnej. V roku 2001 zhotovil Juraj Mertuš malú kaplnku v plote svojho
rodinného domu, kde umiestnil vlastnú sošku Sedembolestnej Panny Márie. Neskôr v spolupráci s obcou Dunajská Lužná začal pozývať svojich priateľov rezbárov – domácich i zahraničných, aby sa z ich diel postupne vytvorila Galéria.
Intravilán obce leží v nadmorskej výške 126 – 130 m, v geografickom celku Podunajskej nížiny, v severozápadnej časti Žitného ostrova. Obec patrí medzi územia s najnižšou lesnatosťou krajiny na Slovensku. V drevinovom zložení tvoria prevládajúcu drevinovú skladbu lesov: topoľ sivý, vŕba biela, jaseň štíhly, brest poľný.
Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Územie sa vyznačuje vysokou druhovou pestrosťou živočíchov s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov bezstavovcov, napr. mäkkýšov, kôrovcov, vážok a chrobákov. Z drobných cicavcov je významný na Žitnom ostrove reliktný výskyt hraboša severského.
V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov bola najviac postihnutá výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a zimovanie vodného a pri vode žijúceho vtáctva.
Na území Žitného ostrova je doložené budovanie miestnych hrádzí proti povodniam už od 13. storočia. roku 1569 bol prijatý zákon, ktorý nariaďoval opravu starých a budovanie nových hrádzí. Intenzívny stavebný vývoj Hornožitnoostrovnej ochrannej hrádze je doložený najmä od polovice 19. storočia. Dnešná zachovaná podoba hrádze má celkovú šírku 40 m a výšku 6 m. Po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky roku 1992 sa stala táto hrádza nefunkčná a jej funkciu prebrala ľavostranná hrádza Hrušovskej zdrže.
Zvonica bola postavená v neogotickom štýle v roku 1864. Písomné doklady sa síce nezachovali, ale ústnym odovzdávaním informácií sa traduje, že zvonicu dali postaviť grófi Pálffy a Apponyi, ktorým v tom čase patrila väčšia časť obce. Na zvonici v Novej Lipnici sú umiestnené dva zvony, veľký a malý.
