Sakrálne poklady Šamorína

Prehliadka mesta

Ťažkosť

Ľahké

Vzdialenosť a perióda

5 km / 02:00


Zdielanie stránky

social media share twitter icon email share icon facebook share icon

Objavte s nami majstrovské diela ticha a architektúry, ktoré sú dodnes domovom živých komunít a kultúrnych podujatí.


Stredoveký kostol zasvätený Panne Márii je významným sakrálnym architektonickým dielom nielen v rámci Žitného ostrova, ale aj v celoštátnom meradle. Podľa archeologických nálezov z roku 2014 pochádzajú najstaršie základy pod svätyňou z románskeho obdobia. Na základe vykopávok sa zistilo, že kostol prešiel do roku 1521 najmenej 12 fázami prestavby. Pôvodná budova z 13. storočia pozostáva zo súčasnej hlavnej lode a svätyne, bez sakristie a bočných lodí. Skutočnosť, že kostol bol doplnený o vežu, naznačuje, že kedysi mohol slúžiť ako miestna opevnená stavba, pričom z veže sa dal sledovať pohyb nepriateľa alebo blížiace sa nebezpečenstvo, ako napríklad požiare či povodne.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie bol spolu s paulánskym kláštorom postavený v 18. storočí podľa projektov rakúskeho architekta Johanna Georga Altenburga. Je to druhý najväčší kostol na Žitnom ostrove, ktorého interiér charakterizuje obdobie neskorého baroka. Fresková výzdoba z neho robí jeden z najkrajších kostolov v regióne. Kláštor má štvorcový pôdorys s centrálnym nádvorím, v ktorom sa nachádza studňa. Budova je jediným paulánskym kláštorom na území bývalého Uhorska. V súčasnosti sa južná časť kláštora využíva na farské účely a severná časť na výstavy a kultúrne podujatia; sídli tu aj mestské turistické informačné centrum.
Kaplnka svätého Kozmu a Damiána, známa aj ako špitálska kaplnka, bola súčasťou niekdajšieho chudobinca. Pôvodne bola zasvätená svätému Dismasovi. Postavili ju v roku 1725 spolu so susedným špitálom. Kaplnka bola prestavaná v roku 1873, kedy získala svoju dnešnú podobu. Tento dátum je viditeľný na hlavnom priečelí budovy. Na zvone vo veži kaplnky sa nachádza bohatá výzdoba, reliéf zobrazujúci pravdepodobne svätého Urbana, patróna vinohradníkov, debnárov a krčmárov, letopočet 1784 a nápis „CHRISTELLY POSONII FUDIT“.
Kostol bol postavený v roku 1785 podľa plánov architekta Altenburga. Je vybudovaný v klasicistickom štýle, no dodnes zachovaný interiér nesie aj barokové prvky. Organ v kostole je jediným zachovaným dielom slávneho staviteľa organov Effingera. Významná osobnosť slovenských dejín Milan Rastislav Štefánik – politik, diplomat, astronóm a vedec – bol v školskom roku 1889/90 žiakom šamorínskej evanjelickej školy. Jeho reliéf sa nachádza pred súčasnou evanjelickou farou. Ide o dielo Ladislava Majerského z roku 1930.
Šamorínska synagóga bola postavená v roku 1912 a nesie prvky romantickej architektúry s motívmi Blízkeho východu. Okná synagógy boli zdobené farebným sklom. Vnútorný priestor je rozdelený na dve úrovne galériou (ženskou empórou), kde počas bohoslužieb sedávali ženy. Od čias holokaustu bola synagóga prakticky nevyužívaná, keďže okrem dvoch-troch rodín boli všetci Izraeliti zo Šamorína deportovaní. Od roku 1996, vďaka At Home Gallery, slúži jej interiér na prezentáciu výtvarného umenia, ako aj ako koncertná sála.
Kaplnku v Mliečne posvätil vtedajší šamorínsky farár 15. augusta 1913, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Kaplnka bola postavená za niekoľko mesiacov vďaka verejnej zbierke. Nad oltárom stojí drevená socha Nanebovzatej Panny Márie, kým po oboch stranách pozdĺž stien kaplnky sa nachádzajú sochy Božského Srdca Ježišovho, Panny Márie Kráľovnej posvätného ruženca, ako aj sochy svätého Jozefa, svätého Alojza, svätého Floriána a svätého Antona. Interiér kaplnky prešiel v rokoch 2012 – 2013 kompletnou rekonštrukciou. Pri tejto príležitosti boli do okien kaplnky osadené farebné vitráže zobrazujúce maďarské svätice.
Najstaršie dochované oficiálne dokumenty datujú výstavbu tohto románskeho kostola okolo roku 1260. Potvrdzujú to aj archeologické vykopávky z roku 1978, ktoré čiastočne odhalili pozostatky stredovekého cintorína a osady, datované odborníkmi do 12. až 16. storočia. Od 19. storočia sa v kostole slúžila už len jedna svätá omša ročne, na sviatok svätej Margity Antiochijskej. Počas obdobia komunizmu, počnúc rokom 1950, budova slúžila tridsať rokov ako sklad obilia. V posledných rokoch sa začala kompletná obnova a rekonštrukcia objektu.